Ako si plniť sny? Urobte si inventúru v hlave! A nerobte si plán:-)

Splnený sen je ako zmrzlina – chutná a osviežujúca. Tak prečo si to nedopriať? Čo nám bráni realizovať svoje predstavy o tom ako žiť? Ako podporiť to, aby sa sny plnili? Inšpirujte sa mojim príbehom i postrehmi a nájdite vlastnú cestu k svojim snom. 

Môj veľký splnený sen

Keď som bola malá, túžila som mať svojho vlastného koňa. Nedala som pokoj, až kým mi rodičia nedovolili navštevovať jazdecký oddiel. Po dvoch rokoch ale zmenili názor a z klubu ma odhlásili. Moje sny už potom pochovala práca a starosti s chorými členmi rodiny. Normálny život. Každodenná rutina. Veď to možno poznáte.

Sen je však snom dovtedy, kým sa nesplní. Ak je dostatočne silný, bude aj napriek nevšímavosti svojho majiteľa bublať pod povrchom a vyskakovať ako nedočkavý pes dovtedy, až kým ho neprestaneme ignorovať. Alebo kým nevzniknú vhodné podmienky a Vesmír nás popostrčí...

Mňa osobne postrčil Vesmír k plneniu detského sna nie veľmi príjemným spôsobom. Vskočil mi do zorného poľa veľmi rázne a možno ma chcel len uchrániť pohľadu na moju stonajúcu mamu, umierajúcu pomalým a nepekným spôsobom s rakovinou v duši.

Sľubovaná vidina radosti zo splneného sna prekryla bolesť veľmi rýchlo a keď sme po pohrebe vypratávali mamin byt, našla som môj detský obrázok "Chcem byť jastkinou". Len potvrdil moje rozhodnutie a kôň už kráčal do ohrady za našim domom. Objavil sa totiž z ničoho nič pozemok, tréner aj možnosti. Všetko išlo hladko... aj keď nie ľahko.

Obdobie, ktoré spustil splnený sen, predčilo moje priania a kompletne zalepilo všetky diery v srdci. S koňom prišli nové priateľstvá, prenádherné zážitky, ale aj kopce i doliny sebapoznania.

Bolo to tak čarovné obdobie, až z toho logicky vznikli čarovné kone a všelijaké príbehy na 2 knihy. Tie príbehy prekopali moje pôvodné plány a obrátili môj život úplne naruby.

Hoci som sa po ôsmych rokoch vrátila "k normálu", späť k počítaču, už nikdy normálna nebudem. Keď raz budem ležať na smrteľnej posteli, tento konský splnený sen mi určite vleje radosť do srdca a úsmev na tvár. Nebudem ľutovať, že som to neurobila, kým som mohla.

Podobne sa budem usmievať aj za ostatné splnené sny: zažiť africké safari, skočiť s padákom, napísať knihu, mať penzión, drevenicu alebo aspoň maringotku, cítiť sa milovaná, bývať v prírode, kojiť svoje dieťa, mať super prácu atď.

Takže, podľa mňa sa plniť sny rozhodne oplatí. 

Aký je ten váš "splnený sen"?

Alebo nesplnený sen?

Prečo sa niektoré sny neplnia?

Na splnený sen si podľa mňa treba počkať. Kým Vesmír "pohne vesmírom" a všetky kolečká zapadnú na svoje miesto, môže to totiž nejaký čas trvať.

Čo všetko tie "kolečká" vlastne predstavujú, resp. kde to možno viazne? Dovoľte mi zhrnúť moje postrehy (aj pre mňa, lebo už snívam akosi menej):

• Nesnívame. Nevieme, po čom túžime, lebo máme pocit, že ani nemôžeme chcieť niečo inak. Možno sme to skúsili a nevydarilo sa to, alebo si myslíme, že na nič iné nemáme "právo". Kým ale žijeme, snívať môžeme! O čomkoľvek.
• Čakáme "na Godota". Čakáme a čakáme... na správny čas, na správnych ľudí, miesto... A čo ak je ten "správny čas/miesto" práve toto tu? Keď zavriem oči, vďaka pocitu hlboko v tele to môžem zistiť. To "cítenie" si však musím najskôr dovoliť (a to niekedy aj bolí).
• Nekonáme. Sen je akoby na dosah, no my pre neho nepohneme ani prstom. Čosi "nás drží" v bezpečí aktuálnosti v domnienke, že sa môže niečo pokaziť, strapníme sa, budeme vyčnievať z davu, nemá to zmysel... Alebo z praobyčajnej lenivosti. Veď načo sa namáhať?
• Spochybňujeme sa. Máme pocit, že splnenie sna je nad naše sily, alebo možnosti. Nie sme dosť múdri, pekní, vysokí, silní, šikovní a pod.
• Neveríme v realizáciu. Veríme, že to jednoducho "nie je možné". Napr. si myslíme, že na to, aby sme postavili dom, nemáme dosť peňazí. Keby si toto myslel niektorý z vynálezcov, možno dodnes Eifelovka nestojí.

Alebo aj...

1. Máme v hlave plno. Ak si chceme kúpiť novú sedačku, musíme jej urobiť miesto. Podobne ako staré veci alebo odpadky, aj "staré sny" musíme najskôr vyhodiť z hlavy, aby mohli prísť nové. Niečo sa síce kombinovať dá, ale niečo spolu fakt nesedí.
2. Tlačíme na pílu. Chcem to hneď. A tak sme ochotní "pritlačiť" iných, či "ohnúť" seba natoľko, že stratíme cit pre detail. Berieme priveľký úver, opúšťame prirýchlo partnera, prácu, hodnoty. Zo sna sa tak stáva bublina, ktorá prasknutím spláchne aj zvyšok.
3. Nepripúšťame zmenu plánu. Vesmír má občas zmysel pre humor a tak môžeme namiesto Ferrari vyhrať Škodovku. Ale s ňou aj najlepšiu jazdu s úžasným partnerom, o akom sme ani nesnívali. Ale nie, my chceme Ferrari! Ok, povie Vesmír a prihodí k Ferrari aj nehodu.
4. Trochu (dosť) to preháňame. Snívame o bývaní v prírode, ale neznášame pavúky, dážď a blato a tak okolo seba vybudujeme pevnosť. Načo? Alebo chceme vyhrať milión a za hry minieme všetok rodinný rozpočet. Prečo? Trochu súdnosti nezaškodí : -)
5. Puntičkárime. Sen sa nám pomaly plní, ale niečo mu chýba. Nemá to správnu farbu, vôňu, veľkosť, načasovanie... nuž nie je to presne podľa nášho plánu. Sen je ale len sen! Je to niečo nehmotné, z čoho pletieme hmotu. Dovoľme aj "hmote" priložiť ruku k dielu.

Čo sa dá robiť, aby sa sny plnili?

Celkom dosť sabotérov vlastných snov, čo poviete? A to nie sú zďaleka všetky! Občas do toho vplávajú rôzne sny iných snívačov a tie to vedia celé ešte pekne zamotať. Aby som ale nekončila článok s ťažkým povzdychom, tu je zopár tipov ako si plniť sny ľahšie.

Inventúra (nielen) v hlave

Aby sme zistili, ako na tom aktuálne sme a čo potrebujeme doplniť alebo vyhodiť, odporúčam najskôr preveriť v sebe, ako na tom som.

• Čomu verím? Verím, že môj sen sa môže stať realitou, keby... možno... niekedy... raz... Alebo verím, že "toto fakt nie je možné, ani keby...."? Ak tomu z hĺbky duše neveríme my sami, ako tomu má uveriť Vesmír, svet, ľudia... ktorí nám ten sen môžu pomôcť zrealizovať?
• Čo si myslím? Myslím si, že budem musieť niečo obetovať, aby som sa sen splnil? Myslím si, že keď TO nemali moji rodičia, nemôžem TO mať ani ja? Alebo si myslím, že riešenie existuje, len ešte neviem aké? Čo z toho nás viac posunie vpred?
• Čo cítim hlboko v tele? Vzbudzuje predstava realizovaného sna vo mne pohodu a príjemný pocit (áno, toto je super pocit!), alebo nepohodu a nepríjemný pocit (oj, toto je síce pekná predstava, ale ja chudinka/chudák to nikdy nedosiahnem). Čo sa asi naplní skôr?
• Čo som ochotný/á pre svoj sen urobiť? Páči sa mi predstava mať pekné telo, ale nie som ochotná ísť si zabehať či urobiť zopár klikov? Chcem mať viac peňazí, ale jediná aktivita je stieranie losov či pozeranie na obrázky iných? Sorry – bez vetra sa ani lístok nepohne :- )

Na dobré sa oplatí aj počkať

Keď sa nám podarilo trochu si v tej svojej hlave upratať a aj sa preladiť do pohody a opäť veriť, že to možné je, tak teraz môžeme spokojne nechať všetko tak. A na svoj sen zabudnúť. A keď bude vhodný čas, už len natiahnime ruku.

Tak sa napríklad môže stať to, čo mne nedávno (a veľakrát aj predtým).

Pracujem často z domu a striedam miesta i polohy. A z tej kuchynskej tvrdej stoličky ma už fakt bolí zadok. Predstavujem si nejaké mäkké pohodlné kresielko, také to pracovno-obývačkovo-kuchynské. Čalúnené samozrejme a vo farbe ladiacej k zvyšku domácnosti.

O niekoľko mesiacov kráčam po obchoďáku s nábytkom, kde som si prišla vyzdvihnúť kvetináč z e-shopu. Pri pohľade na nový písací stôl ma premôže chuť sadnúť si zaň. S úsmevom prechádzam po ňom rukou. Aj luxusná stolička ma víta s úsmevom. Och tá je! Všimnem si nadčasovú cenovku, trochu mnou hrkne, no len sa usmejem - nevadí, veď "raz"...

Odchádzam z obchoďáku s kvetináčom a v kúte pri dverách zbadám presne "moju stoličku". Vystavený kus so zľavou 75%! No nekúp to! Sadne ako uliata. A prečo som nevzala rovno aj tú druhú? 

Samozrejme, že som sa po ňu vrátila. Nech je doma všetko ako má byť. V rovnováhe😊

Inšpirácia na záver

Nevzdávajme sa svojich snov. Sú plánom našej duše, spomienkou na ideály. Ukazujú nám cestu za vlastným šťastím a pocitom naplneného života. Pomáhajú nám tvoriť si taký svet, v ktorom sa nám páči žiť. V spolupráci s Vesmírom.

A možno zistíte to isté, čo ja. 

Splneným snom život nekončí, ale naopak začína!

Ja som napríklad vďaka splneným snom pochopila to, čo som vlastne pôvodne potrebovala. Napr. vlastný kôň ma naučil viac si veriť aj lepšie komunikovať. Na africkom safari i v karibiku som zistila, že príroda je rovnako krásna aj doma. Napísať knihu mi umožnilo vidieť aj vlastné myšlienky a kojiť dieťa cítiť bezpodmienečnú lásku.

Túžite si splniť sen aj vy?

Možno túžite ísť na severný pól, plaviť sa loďou, stráviť noc v lese bez stanu, opäť sa zamilovať alebo postaviť vlastný dom a zasadiť strom. Alebo mať doma nové kreslo, v ktorom sa fantasticky číta kniha. Alebo píše nový blog.

Aby sa vám sen splnil, skúste si predstaviť, že už sa splnil.

• Aké to je?
• Ako to vyzerá, keď to už žijete?
• Čo máte na sebe a kto je okolo vás?
• Ako sa pritom cítite?
• Čo je na tom to naj najlepšie?

Ponorte sa to svojho pocitu celým telom a chvíľu sa s ním mojkajte.

Ak sa sen rozpadáva a zahmlieva, všimnite si, čo ho rozptyľuje. Aká myšlienka či postoj sa tam vplieta? Vyhoďte ho za dvere a zavrite okno. Do vášho sna to teraz nepatrí. Užite si, že ho máte, hoci len v predstave.

Fajn. Máte to? Zapíšte si to! Alebo nakreslite. A odložte.

A už len čakajte.... na vhodnú chvíľu. Ten čas príde.

Zhrnutie

Pre istotu (a aj pre mňa) si to na záver ešte zhrňme: ak chceme, aby sa nám plnili sny, nezabúdajme na toto:

• Dovoľme si snívať a priať si, kým môžeme. Na smrteľnej posteli to už ide oveľa ťažšie.
• Spravme si inventúru - v hlave aj doma. Vyhoďme nepotrebné, nech urobíme novému miesto.
• Vylaďme sa do pohody, až potom snívajme. Veď vieme - čo vysielame, to priťahujeme😊
• Spravme pre svoj sen niečo. Pohnime sami sebou! Samo sa to... ozaj nefunguje.
• Nedupkajme nožičkou, že to chceme hneď a takto. Nechajme veci aj len tak zázračne "diať sa".

Toľko na dnes. 

A ak by ste s plnením snov chceli pomôcť – napíšte mi.

Daniela